Work-life balance vs. pandémia

30.03.2021 — Katarína Franeková

Prečo je udržiavanie work-life balance počas pandémie náročnejšie? Ktorý kognitívny zdroj dostáva počas pandémie najviac zabrať a na čo najčastejšie sami zabúdame? 

Udržovať work-life balance počas pandémie, kedy sme skoro stále doma može byť náročnejšie kvôli tomu, že hranice medzi pracovnými aktivitami, starostlivosťou o seba, o vzťahy a rodinu sú rozmazané.

U väčšiny z nás boli predtým tieto aspekty našich životov jasne oddelené fyzickým priestorom. Počas už rok trvajúcej pandémie sa hracie pole nášho života značne zmenšilo.

Súkromný aj pracovný život sa odohráva v mikrokozme našich domovov –   predely medzi nimi sa teda stierajú a udržiavať rovnováhu je tak oveľa väčšou výzvou.

Svojím spôsobom sa snažíme šprintovať maratón.

Čím dlhšie tento stav trvá, tým viac nám ubúda kapacít. Pracovných nárokov však nie. Svojím spôsobom sa snažíme šprintovať maratón. Sme vyčerpaní, ťažšie sa nám sústredí, veľa ľudí hovorí o tom, že plniť pracovné úlohy im trvá dlhšie.

Často sa stretávam u klientov s interpretáciou zníženej pozornosti ako vlastnej neschopnosti, lenivosti a zdanlivo logickou reakciou je snažiť sa šprintovat rýchlejšie, pracovať viac. 

Okrem toho, že tento prístup sabotuje work-life balance, neuroveda nám potvrdzuje, že náš mozog naozaj má obmedzené zdroje. Kognitívny zdroj, ktorý dostáva počas pandémie špeciálne zabrať je práve naša kapacita udrzať pozornosť.

Pozornosť je súčasťou pracovnej pamäte, ktorú definujeme ako schopnosť uchopiť prichádzajúcu informáciu, sformovať ju do myšielnky a udržať ju dosť dlho na to, aby sme s ňou urobili to, čo potrebujeme. 

Cieľom nie je usilovať o perfektný rozvrh, ale o taký, ktorý je pre nás realistický.

Výskum potvrdzuje, že úzkosť, obavy a rýchlo sa meniace podmienky oslabujú našu pozornostnú kapacitu, aj jednoduché úlohy nám trvajú dlhšie. Keď sme v úzkosti, náš mozog zamestnávajú obavy. Ten má zároveň evolučnú predispozíciu sústrediť sa viac na potenciálne ohrozenie ako napr. na napĺňanie pracovných taskov.

V súvislosti s pandémiou už nehovoríme o akútnej úzkosti. Spája sa s neistou budúcnosťou – nevieme, či situácia bude pokračovať na jeseň, budúci rok. Nikto presne nevie.

Úzkosť sa tak stáva chronickou. Preto je potrebné nazerať aj na zníženú pozornosť ako na chronickú, adekvátnu tomu čo žijeme a nie ako vypovedajúcu o našom osobnom zlyhaní.

Miesto zrýchľovania má zmysel zreálniť naše očakávania – zobrať do úvahy vyššie spomenuté a neočakávať od seba 100 az 110 percent, investovať čas do starostlivosti o seba a o svoje mentálne zdravie.

Osvojenie si strategií narábania s obavami a úzkosťou nám umožní sa lepšie sústrediť, postupne sa cítiť stabilnejšie a v práci produktívnejšie. 

Work-life balance nie je nice to have..

Ak je imperatívom tejto doby produktivita, tak ľudia zabúdajú na to, že work-life balance nie je nice to have, ale vo vzťahu k udržateľnej dlhodobej produktivite je zásadná. Tiež na to, že nie je cieľom sa usilovať o perfektný rozvrh, ale o taký, ktorý je pre nas realistický.

Niektoré dni sa venujeme viac práci, zatiaľ čo iné dni môžme mat viac času a energie venovať sa svojím záľubám, ľuďom, ktorých máme radi. Work-life balance dosahujeme v čase, nie nutne v kontexte každého jedného dňa.

Chceš začať s osobným
rozvojom?

Úvodná konzultácia zdarma.

Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača.